Proteín ako vegán – koľko a odkiaľ?

Začneme tým, čo to vôbec proteíny sú. Telo si z nich buduje tkanivá – svaly, orgány… atď. Sú to vlastne molekuly zložené z esenciálnych aminokyselín, ktoré nevyhnutne potrebujeme k správnej funkcii organizmu. Telo si dokáže niektoré aminokyseliny vyrobiť samo, ale niektoré nie. Tie potom musíme prijímať z potravy.

Keď si položíme otázku, koľko proteínov telo vlastne potrebuje, musíme sa zamyslieť. Líši sa to podľa životného štýlu, váhy, veku, ale základom je 0,8 g proteínu na každý 1kg telesnej váhy.

U nás sa v nutričnej praxi odporúča, aby sme  by sme prijímali medzi 55-60% energie zo sacharidov, cca 30% energie  z tukov a 10-15% energie z proteínov. Čo sa tukov týka, tak samozrejme ide o zdravé tuky – z rastlinnej stravy ako avokádo, orechy atď. Nie nezdravé tuky z vyprážaných jedál, alebo podobne. Ale stále záleží na tom, ako aktívny život vedieme. Ak 5 dní v týždni ťažko fyzicky pracujeme alebo športujeme, môže byť táto dávka nedostačujúca. Ak budujeme svalstvo, musíme dať telu viac než potrebuje na normálne fungovanie.

Keď si to zhrnieme: ak cvičíme, musíme si zabezpečiť napríklad okolo 100-150g proteínu, ak máme sedavú prácu a nepohybujeme sa tak niečo okolo 60g. Je dokázané, že konzumovanie väčšieho množstva jedla znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Výhoda vyváženej vegánskej stravy je tá, že máme dostatok proteínov a nehrozí „predávkovanie“, ako pri živočíšnej strave a diétach založených na vysokom príjme mäsa, syroch a mlieka.

Vyvážená vegánska strava dokáže pri bežnom životnom štýle zabezpečiť dostatok proteínov, tukov a sacharidov. A navyše tým budeme prijímať  zdravé tuky, nie nezdravé, ktoré nájdeme v živočíšnej strave a mŕtvych zvieratách. Ak si ale chceme vybudovať svalstvo rýchlejším spôsobom, potrebujeme konzumovať proteíny vo zvýšenej miere a na to nám môžu poslúžiť práve vegánske proteíny. Bielkoviny môžu byť doplňované formou sójového, hrachového, ryžového či konopného proteínu.

Zdroj: USDA, Nutričné hodnoty na balení